Zamyslenie slovenského vinohradníka

Áno, konečne sa opäť začína to obdobie radosti, prechodnej hojnosti, veselej piesne a sladkej odmeny pre každého vinohradníckeho majstra. Už zasa cíti to jemné mravenčenie v končekoch prstov. JE TO TU! Prichádza čas, kedy oberie svoju úrodu, o ktorú sa celý rok staral a niekedy až prehnane strachoval.

Od mrazivých zimných dní , v ktorých strihal vinohrad a skrehnutými rukami dodával teplo svojim viničným krom, cez skorú jar, kedy sa tešil každému novému púčiku. Prvé náznaky strapcov ho napĺňali prehnanou pýchou a okamih kvitnutia, ten nežný zázrak, ktorý trvá len malú chvíľu, si užil so strachom z prvých horúčav a krátkych dažďov…

Keď sa hrozno zaguľatilo do veľkosti malých hráškov, bojoval o jeho zdravie aj v temných snoch a nočná mora ľadovcov sa vznášala nad jeho vankúšom celé leto.

V slnečných horúčavách zastrihával neskrotné výhony, ukazoval nalievajúcim sa bobuľkám cestu k slnku a s plačom v oku odstraňoval nadbytočné strapčeky, aby ešte viacej osladil tohtoročnú úrodu. Ale teraz, so skracujúcim sa dňom a prvou chladnou nocou sa konečne trocha upokojil. Čaká na prvé jesenné hmly.

Na Tokaji je obdobie oberačiek snáď ešte dlhšie a krajšie než inde. Ranné hmly opradú vinohrady pavučinou jemného oparu, nad ktorým sa jesenné slnko od rána snaží dostať bližšie k vyfarbeným strapcom. Dopraje im poslednú kúpeľ v svojich teplých lúčoch.

Vinohradník sa ,s dojemne prehnanou pýchou, chváli svojou úrodou. Chodí po vinici s vedierkom a čerstvo nabrúsenými nožničkami sa zabára do prvých dozretých strapcov.Sú nežne priesvitné, ako žabie ikry. Holou rukou ich popučí, až prvá sladká šťava pretečie cez jeho prsty. Nenásytne si ich oblíže a muštomerom odmeria prvý tohtoročný cukor, ktorým ho obdarila spravodlivá príroda.

Keď je hrozno súce, začína sa OBERAČKA.
Vinica obživne rokom zabudnutými priateľstvami a z diaľky zavonia vírivý rej burčiakov, chrumkavých kačíc a teplých lokší. Hostina sa môže začať…

Keď zakrúžite pohárikom, plným lahodného moku, spomeňte na vinohradníka, ktorý zo svojich štepov vypestoval viničný ker, okolo ktorého každý rok tancuje svoj tanec lásky. Spomeňte na to, že poctivých slovenských vinohradov stále ubúda a slovenských vín je stále menej. Že neviete prečo? Odpoveď je ukrytá v každom z nás. Na nás všetkých záleží, či sa pieseň slovenského hrozna o pár rokov nezmení na pieseň labutiu…

Foto: archív Ostrožovič spol. s r. o.
Text: Jaromíra Ostrožovičová